Osamotený lopejský jaseň
Na severnom okraji Lopeja, na najkratšej ceste cez polia do Hornej Lehoty, stojí 180-ročný jaseň štíhly. Práve popri ňom kedysi utekali poslovia varovať básnika Sama Chalupku. Využili chvíľu, keď sa žandári, ktorí ho prišli zatknúť, zdržali v lopejskej krčme.
Každý strom vytvára tieň, no len máloktorý poskytuje aj vodu. Pri koreňoch tohto jaseňa sa nachádza priehlbeň, v ktorej sa voda udrží po celý rok. Napájajú sa tu kravy, divá zver aj vtáky a jeho mohutná koruna ponúka príjemný tieň každému, kto prechádza okolo.
Stal sa tichým svedkom udalostí, ktoré formovali celý región. Zažil vznik železiarní pod vrchom Brezová aj rafinérie v Dubovej, rozvoj celého kraja, vojnu, bombardovanie oboch fabrík aj ničivý prechod frontu. Železiarne Podbrezová fungujú dodnes, po rafinérii v Dubovej zostali už len gudrónové jamy, ako pripomienka minulosti.
To všetko jaseň prežil. Majestátne stojí a hľadí ponad Lopejskú kotlinu. Až k nemu dolieha hlahol zvonov, ktoré s podporou “lopejských amerikánov” zadovážil vtedajší farár a vynálezca Jozef Murgaš.
